ZÁMOK TOPOĽČIANKY


 Zámok Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severozápadu pohorím Tribeč a od východu Pohronským Inovcom. Na severnom konci obce sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ.


Za rodný list Topoľčianok sa považuje listina obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z roku 1293, kde obec figuruje pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Prvým zemepánom a zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok bol comes Haslav.


V roku 1990 sa uskutočnil na nádvorí zámku archeologický výskum, ktorý odokryl niekoľko vrstiev oveľa staršieho osídlenia tejto lokality. Objavil aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti. Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Vtedajší jej majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou, rod. Grófkou Bánffy, o čom svedčí ich aliančný erb nad východnou bránou vstupu do zámku s latinským nápisom z roku 1662.


V polovici 18. storočia za vlády kráľovnej Márie Terézie sa stali majiteľmi zámku a celého panstva grófi Keglevichovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.


V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Významný slovenský architekt Michal Milan Harmic veľmi citlivo nadstaval nad renesančný trakt manzardové apartmány pre početných prezidentských hostí a návštevníkov. Prvý prezident ČSR – T. G. Masaryk chodieval do Topoľčianok takmer každý rok svojej prezidentskej funkcie od roku 1923, a to pravidelne na dva mesiace, obvykle v auguste a v septembri. Bol to pobyt nielen rekreačný,ale aj pracovný. Posledným z prezidentov, ktorí využívali príjemné prostredie topoľčianskeho zámku bol v roku 1951 Antonín Zápotocký.


Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok mobiliár zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku a panstva – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I., pri svojom odchode zo Zámku v októbri 1918.


Tri renesančné krídla zámku s manardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ich prízemné časti slúžia ako jedálenské a spoločenské miestnosti.








Zväčšiť mapu

NÁRODNÝ ŽREBČÍN TOPOĽČIANKY


  Žrebčín je národným centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku, okrem vedenia plemennej knihy lipicana je poverený vedením plemenných kníh plemena Hucul, Arab, vedie centrálnu evidenciu koní na Slovensku, ktorá je jedinou inštitúciou oprávnenou vystavovať osvedčenia o pôvode všetkých uznaných plemien koní na Slovensku. Je aktívnym členom všetkých európskych a svetových organizácií, ktoré pri daných plemenách združujú najvýznamnejšie národné autority chovateľských a šľachtiteľských centier a zväzov.


Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a možno ho právom zaradiť za kultúrne dedičstvo národa. Je špecializovaným zariadením pre chov koní na jednotlivých výrobných objektoch, ktoré svojou architektúrou, urbanistickým riešením a citlivým zakomponovaním historických vzácnych budov do okolitej prírody slúžia ku cti vtedajších projektantov a stavbárov.


Počas viac ako 90-ročnej existencie pracovníci, jazdci a kone Národného žrebčína Topoľčianky reprezentovali Slovensko na najvýznamnejších národných a medzinárodných chovateľských a športových podujatiach. Jeho vitríny zdobia najvzácnejšie vavríny a trofeje z týchto podujatí.


Národný žrebčín chce aj touto cestou informovať verejnosť o svojich aktivitách a samozrejme dôstojne reprezentovať poctivú prácu mnohých generácií, zveľaďovať ju a tým prispievať k zachovaniu obrovského dedičstva národa vo forme chovu koní pre budúce pokolenia.


Zväčšiť mapu





POĽNÝ KESOV THERMAL


  Výstavba nového komplexu si vyžaduje krátke uzatvorenie wellnessu, kde v súčastnosti prebieha rekonštrukcia. Avšak na výber vám ponúkame zharmonizovanie tela prostredníctvom našich masáži.


Doprajte si kvalitnú masáž z rúk profesionálov. Naši maséri kombinujú prvky klasickej, reflexnej, thajskej aj športovej masáže.


Rekonštrukcia termálneho kúpaliska ThermalPark Nitrava od septembra, budúcnosťou je nový aquapark ThermalPark Nitrava.


Kúpalisko je otvorené aj v čase výstavby. K dispozícii je vonkajší Bazén pri jazere (vonkajší bazén), v ktorom sa môžete zahriať v 36 °C vode a vnútorný Hypertermálny bazén s 38 – 39 °C vodou.


Vychutnajte si šálok kávy či váš obľúbený drink namiešaný od profesionálov a prežite jedinečnú atmosféru v Lobby bare so svojimi priateľmi.


Zväčšiť mapu





KAŠTIEĽ MOJMÍROVCE


 Asi 15 km od krajského mesta Nitra leží obec Mojmírovce. V strede obce sa nachádza rozsiahly chránený park, uprostred ktorého je umiestnený barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. storočia, ktorý sa spája s menom rodu Huňadyovcov. História kaštieľa súvisí s obdobím po ukončení tureckých vojen, kedy sa do pôvodných obydlí začali vracať utečenci, ktorí tvorili pôvodné predvojnové obyvateľstvo. S nimi prišlo aj mnoho novousadlíkov - prisťahovalcov. V tomto období sa po prvýkrát objavuje v dedine, vtedy zvanej URMÍN, meno rodu HUŇADYOVCOV. Zemania Ondrej a Ladislav Huňady - prišli do Urmína v roku 1675. Postupne sa stali vlastníkmi najväčších nehnuteľností a tým aj najmajetnejšou rodinou v dedine. V roku 1721 dal postaviť Imrich Huňady veľký kaštieľ v barokovom slohu. Neskôr, po požiari, bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu. Súčasťou panstva rodiny Huňadyovcov bol okrem kaštieľa aj rozsiahly park s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín, ktorý patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska. Raritou bol skleník - botanická záhrada, ktorá sa bohužiaľ do dnešných dní nezachovala. Pýchov rodu Huňadyovcov bol žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, talianskych a španielskych koní. V roku 1814 zorganizoval v Urmíne Jozef Huňady, podľa moderných pravidiel, prvé verejné konské dostihy v Rakúsko-Uhorsku. Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní. Najznámejším koňom z urmínskeho chovu bol Tajár (1811-1830), ktorý pochádzal z Egypta a bol zakladajúcim chovným koňom uhorských teplokrvných koní. Tajár vyhral aj prvý ročník konských dostihov. Jeho kostra je v súčasnosti uložená vo veterinárnom múzeu vo Viedni.


Po druhej svetovej vojne odišli zo svojho sídla v Mojmírovciach poslední potomkovia šľachtického rodu Huňadyovcov. Kaštieľ potom slúžil na rôzne účely - po oslobodení tu boli prechodne zriadené kasárne vojakov a po ich odchode sa v kaštieli zriadili byty pre učiteľov, ordinácie pre lekárov a pohostinstvo. V roku 1953 sa budova stala na určité obdobie základnou školou a od konca 60-tych rokov už len chátrala. V roku 1974 sa kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlych a postupných rekonštrukciách je sídlom hotela Kaštieľ Mojmírovce s.r.o., Vzdelávacieho inštitútu COOP, a.s. a Nadácie Mojmír.


Takmer z trosiek bývalého žrebčína bolo vybudované moderné kongresové a hotelové centrum. V zrenovovaných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza reštaurácia, vínná pivnica a vinotéka, niekoľko školiacich miestností, apartmány a izby, relax centrum, v podzemných priestoroch kaštieľa strelnica na krátke zbrane.


Kaštieľu ani dnes nechýba pompéznosť. Je obkolesený nádherným anglickým parkom so zrekonštruovanou fontánou a štvormetrovými dubovými sochami svätých a patrónov od Mareka Žitňana. Obrovskú vstupnú halu kaštieľa, s elegantným divadelným schodiskom, zdobia pôvodné tereziánske lustre, reštaurované do modernej podoby a portréty najznámejších Slovákov posledného storočia v životnej veľkosti. Ústredná chodba kaštieľa sa volá Chodba tolerancie. Steny chodby zdobia symboly najväčších svetových náboženstiev a niekoľko desiatok portrétov filozofov, spisovateľov a vedcov.


Zväčšiť mapu





KAŠTIEĽ OPONICE


 OPONICE sú neveľkou obcou medzi Topoľčanmi a Nitrou, jej história je však tak rozsiahla, ža sa dotýka hviezd. Od roku 1392 ju spravoval šľachtický rod Apponyiovcov, ktorého potomkovia tu zotrvali až do r. 1940. Boli to skvelí diplomati Rakúsko-Uhorskej monarchie a mecéni, svojho času zakladatelia jednej z najväčších knižníc v strednej európe Bibliothecu Apponianu. Dominantou kraja je bez pochýb oponický hrad, ich prvé rodové sídlo, ktorého ruiny nám pripomínajú starca, rezignovane hľadiaceho do hrobu.


Chateau Appony je renesančný kaštieľ, obývaný ich rodom vyše šesť storočí. Okrem neho sa tu nachádza celý rad ďalších pamiatok, ako sú Marcibányiovský (Bartakovičovský) kaštieľ, kde je štýlové poľovnícke a etnografické múzeum. V jeho priestoroch nájdete aj artefakty legendárnych amerických bombardérov nazývaných aj lietajúce pevnosti (flying fortress) B-17, ktoré tu na sklonku 2. Sv. vojny skončili svoje vojnové ťaženie. Okrem toho sa tu nachádza kostol sv. Petra a Pavla so sprístupnenou hrobkou rodu Apponyi.


Tí z vás, ktorí túžia po spoznávaní blízkeho okolia, sa vyberú do miestnych dobových pivníc pod hradom, kde si vychutnajú kvalitné odrody vín z miestnych viníc a precítia chuť a pravdu pohnutých čias stredoveku.


Zväčšiť mapu





NITRIANSKY HRAD


 Nitriansky hrad stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre v roku 828. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk. Nitra sa tiež spomína v súvislosti s pôsobením svätých Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva.


• Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia bol hrad dočasne znefunkčnený. Kniežací rod Arpádovcov ho začlenil do územnosprávnej organizácie rodiaceho sa uhorského štátu. Od 70. rokov 10. storočia bolo toto miesto sídlom údelného vojvodstva. Dochádza k obnoveniu sakrálnej architektúry, hrad sa stal tiež centrom kráľovského komitátu – župy.


• Začiatkom 12. storočia sa opäť množia správy o Nitrianskom biskupstve, ktoré pretrvávalo na veľkomoravskej tradícii. V tom čase mal hrad rozlohu takmer 8,5 ha, patril k najrozľahlejším v stredovekom Uhorsku. Toto miesto neslúžilo iba potrebám svetskej moci, hradnej posádke, ale aj Nitrianskej kapitule kanonikov a nitrianskym biskupom, ktorí zároveň zastávali úrad nitrianskeho župana. V časoch vojenského ohrozenia tu nachádzali útočisko aj obyvatelia zo širokého okolia. Najrozsiahlejšou kamennou stavbou bola biskupská Katedrála sv. Emeráma, Andreja-Svorada a Beňadika, ktorá sa spomína aj v Maurovej legende z rokov 1064 – 1070 ako miesto, kde boli uložené ostatky sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Predpokladáme, že na mieste terajšieho biskupského paláca vznikla už v 12. storočí kamenná stavba románskeho biskupského paláca, a primeranú rezidenciu tu museli mať aj nitrianski župani. Nechýbali tu ani skladové priestory na uschovávanie zásob. Už v tomto období možno uvažovať aj o začiatkoch budovania vínnych pivníc, v ktorých sa skladovalo biskupské a kapitulské víno dorobené v Nitre a okolí.


• V rokoch 1241 a 1242 Nitriansky hrad odolal tatárskemu vpádu, za čo kráľ Belo IV. v roku 1248 udelil podhradiu privilégiá. Vznikla tak samosprávna mestská komunita na čele s richtárom a mestskou radou. V roku 1273 bol hrad spolu s mestom vypálený, v biskupskej katedrále zhorelo množstvo cenností, pergamenových listín a kódexov. Na začiatku 14. storočia hrad vypálili a zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, od ktorého vyšiel príkaz rozváľať a znefunkčniť všetky stojace zvyšky stavieb i opevnenia. Po tejto etape bol hrad postupne obnovovaný, pôvodné opevnenie z 12. storočia bolo dokladané novými časťami muriva, čo je dnes viditeľne zachované.


• Nepokoje zasiahli hrad aj v 15. storočí, preto sa pristúpilo k ďalšiemu opevňovaniu. To pokračovalo i v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, keď bol postavený renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Rekonštrukcia za biskupa Jána IV. Telegdyho v rokoch 1622 – 1642 priniesla radikálnu prestavbu sakrálneho komplexu. Počas stavovských povstaní v prvej polovici 17. storočia bol hrad centrom vojenských operácií. V roku 1663 sa dokonca dostal na krátky čas do rúk Turkov, ich prítomnosť sa podpísala na zničenom stave katedrály. Po odstránení škôd prebudovali v rokoch 1673 – 1674 celý obranný systém hradu podľa požiadaviek modernej fortifikácie.


Zväčšiť mapu





1   2   3